K dispozícii v týchto jazykoch
English edition Dutch edition German edition Polish edition Italian edition Brazilian edition French edition Serbian edition Swedish edition Indonesian edition Ukrainian edition Spanish edition Albanian edition Hungarian edition Macedonian edition Slovenian edition Chinese edition Russian edition Finnish edition Slovak edition
"This book has massive explanatory power. It can liberate your mind."
Jeffrey Tucker, executive editor of Laissez Faire Books

Demokracia = kolektivizmus

Presne tomu sa však v tejto knihe budeme venovať: vyslovíme sa proti demokratickému Bohu, predovšetkým proti národnej parlamentnej demokracii. Demokratický model rozhodovania je užitočný v určitých kontextoch – v malých komunitách alebo v rámci združení. Avšak parlamentná demokracia, systém takmer všetkých západných krajín, prináša oveľa viac nevýhod ako výhod.

Budeme argumentovať, že parlamentná demokracia je nespravodlivá, vedie k byrokracii a stagnácii, podkopáva slobodu, nezávislosť a podnikanie a nevyhnutne vedie k neznášanlivosti, vonkajšiemu zasahovaniu, otupenosti a nadmernému míňaniu. Nie preto, že určití politici zlyhajú vo svojich funkciách – alebo preto, že vo vláde je nesprávna strana – ale kvôli tomu, že demokratický systém takto funguje.

Charakteristickým znakom demokracie je, že „ľud“ rozhoduje, ako má byť spoločnosť organizovaná. Inými slovami, my „všetci spolu“ rozhodujeme o všetkom, čo sa nás týka. Aké vysoké majú byť dane, koľko peňazí má byť použitých na starostlivosť o deti a o starších ľudí, v akom veku povolíme ľuďom piť alkoholické nápoje, koľko musia zamestnávatelia platiť na dôchodky svojich zamestnancov, čo má byť na etiketách výrobkov, čo sa deti musia učiť v škole, koľko peňazí sa má minúť na rozvojovú pomoc alebo obnoviteľnú energiu, na športové vzdelávanie alebo symfonický orchester, ako má majiteľ krčmy viesť svoj podnik a či je jeho hosťom povolené fajčiť, ako má byť postavený dom, aké vysoké majú byť úrokové sadzby, koľko peňazí má byť v obehu, či majú byť banky zachránené peniazmi daňových poplatníkov, ak pohrozia, že vyhlásia bankrot, kto sa môže nazývať lekárom, kto môže založiť nemocnicu, či ľuďom povolíme zomrieť, keď sú unavení životom a či je krajina vo vojnovom stave.

V demokracii sa očakáva od „ľudu“, že rozhodne o všetkých týchto otázkach – a o tisíckach ďalších. Demokracia je teda podľa definície kolektivistickým systémom.

Je to tajná forma socializmu cez zadný vchod. Hlavnou myšlienkou je, že je žiaduce a správne, aby všetky dôležité rozhodnutia o materiálnej, sociálnej a ekonomickej organizácii spoločnosti boli uskutočnené kolektívom – „ľudom“. A ľud splnomocňuje svojich zástupcov v parlamente – inými slovami Štát – aby zaň tieto rozhodnutia urobil. Inými slovami, v demokracii je celá štruktúra spoločnosti zameraná na Štát.

Tvrdenie, že demokracia je akýmsi nevyhnutným vyvrcholením politického vývoja ľudstva, je potom jasne zavádzajúce. Je to len propaganda maskujúca fakt, že demokracia predstavuje veľmi špecifickú politickú orientáciu, ku ktorej v skutočnosti existuje množstvo rozumných alternatív.

Jedna z týchto alternatív sa nazýva: sloboda. Alebo liberalizmus – v klasickom zmysle slova (ktorý má úplne iný význam ako slovo liberalizmus dnes používané v USA). Je jasné, že sloboda nie je to isté, čo demokracia. Zamyslite sa nad týmto: rozhodujeme demokraticky, koľko peňazí má každý minúť na oblečenie?

Alebo do ktorého supermarketu treba chodiť? Samozrejme, že nie. Každý sa rozhoduje sám za seba a takáto sloboda voľby funguje dobre. Prečo je potom lepšie, ak sa o všetkých ostatných veciach, ktoré nás ovplyvňujú – od pracoviska cez zdravotnú starostlivosť a dôchodky až po krčmy a kluby – rozhoduje demokraticky?

Čo ak je tento samotný fakt – že o všetkom rozhodujeme demokraticky, že v podstate všetky ekonomické a spoločenské záležitosti sú riadené Štátom – hlavnou príčinou väčšiny problémov v našej spoločnosti? Môžu byrokracia, vládne zásahy, parazitizmus, korupcia, nezamestnanosť, inflácia, nízke vzdelávacie štandardy, atď. vznikať nie kvôli nedostatku demokracie, ale byť demokraciou spôsobené? Môžu byť všetky tieto fenomény súčasťou demokracie presne tak, ako patrili prázdne obchody a trabanty ku komunizmu? Veríme, že v tejto knihe vám to dokážeme.

Táto kniha je rozdelená na tri časti. V prvej časti rozoberieme našu vieru v Boha parlamentnej demokracie. Demokracia so sebou prináša, rovnako ako akékoľvek iné náboženstvo, niekoľko presvedčení – dogiem, ktoré všetci akceptujú ako nesporné pravdy. My ich prezentujeme vo forme 13 obľúbených mýtov o demokracii.

V druhej časti opíšeme praktické dôsledky demokratického systému. Snažíme sa odhaliť, prečo demokracia neodvratne vedie k stagnácii, a čo ju robí neefektívnou a nespravodlivou. V tretej časti načrtneme alternatívu k demokracii, a síce systém založený na nezávislosti jednotlivca, ktorý sa vyznačuje decentralizáciou, miestnou samosprávou a rozmanitosťou.

Napriek našej kritike súčasného národnodemokratického systému vidíme budúcnosť optimisticky. Jedným z dôvodov, prečo sú mnohí ľudia pesimistickí, je, že cítia, že súčasný systém nikam nevedie, no nevedia si predstaviť inú prijateľnú alternatívu. Vedia, že vláda vo veľkej miere riadi ich životy, ale aj to, že oni vládu riadiť nemôžu. Jedinými predstaviteľnými alternatívami sú formy diktatúry, ako napríklad „čínsky model“ alebo formy nacionalizmu či fundamentalizmu.

Lenže v tomto sa mýlia. Demokracia nie je sloboda. Je to takisto forma diktatúry – diktatúry väčšiny a Štátu. A nie je ani synonymom spravodlivosti, rovnosti, solidarity či mieru. Demokracia je systém, ktorý bol pred zhruba 150 rokmi zavedený vo väčšine západných krajín z rôznych dôvodov, no tým hlavným bolo dosiahnutie socialistických myšlienok v liberálnych spoločnostiach. Nech už svojho času k demokracii viedli akékoľvek príčiny, dnes nie je dôvod, aby sa parlamentná demokracia naďalej udržiavala. Už viac nefunguje.

Je čas na novú slobodu, v ktorej produktivita a solidarita nie sú organizované na báze demokratickej diktatúry, ale sú výsledkom dobrovoľných vzťahov medzi ľuďmi. Dúfame, že našich čitateľov presvedčíme, že pravdepodobnosť realizácie takéhoto ideálu je väčšia, ako si dnes väčšina ľudí vie predstaviť – a že výsledok stojí za vynaložené úsilie.