K dispozícii v týchto jazykoch
English edition Dutch edition German edition Polish edition Italian edition Brazilian edition French edition Serbian edition Swedish edition Indonesian edition Ukrainian edition Spanish edition Albanian edition Hungarian edition Macedonian edition Slovenian edition Chinese edition Russian edition Finnish edition Slovak edition
"To challenge democracy is brave. To do it in print is heroic."
Doug French, Senior editor of Laissez Faire Books

Demokracia: posledné tabu

„Ak sú nejaké choroby, ktorými dnes demokracia trpí, je možné ich vyliečiť len väčšou mierou demokracie.“

Tento starý citát jedného amerického politika v kocke zachytáva, ako dnes zvyčajne vnímame demokratický politický systém.

Ľudia sú ochotní pripustiť, že demokracia je v niektorých ohľadoch problematická – niekedy dokonca súhlasia, že mnoho západných parlamentných demokracií, vrátane tej v USA, je pravdepodobne na pokraji kolapsu – no nedokážu si predstaviť inú alternatívu. Jediným možným riešením, ktoré dokážu vziať do úvahy, je skutočne len viac demokracie.

Málokto by popieral, že parlamentný demokratický systém je v kríze. Občania demokratických krajín vo všetkých kútoch sveta sú nespokojní a hlboko rozpoltení. Politici sa sťažujú, že voliči sa správajú ako rozmaznané deti, občania sa sťažujú, že politici nenačúvajú ich želaniam.

Voliči sa stali neslávne prelietavými. Bežne presúvajú svoju podporu od jednej politickej strany k inej. Taktiež ich čoraz viac priťahujú radikálne a populistické strany. Politické prostredie sa všade štiepi, čo sťažuje prekonávanie rozdielov a formovanie životaschopných vlád.

Existujúce politické strany pre tieto výzvy nenachádzajú odpovede. Nedokážu vyvinúť reálne alternatívy. Sú uväznené vo svojich skostnatených straníckych štruktúrach, ich ideálov sa zmocnili najrôznejšie záujmové skupiny a lobisti. Prakticky žiadna demokratická vláda nedokáže kontrolovať svoje výdavky.

Väčšina demokratických krajín si dlhodobo požičiavala, míňala a svojim občanom vyrubovala dane v takej miere, že ich konanie vyústilo do finančnej krízy a priviedlo množstvo ekonomík na pokraj bankrotu. A v ojedinelých prípadoch, keď okolnosti donútia vlády výdavky aspoň dočasne znížiť, voliči povstanú na protest proti tomu, čo je podľa nich útok na ich oprávnené nároky. Akékoľvek reálne znižovanie rozpočtov je tým pádom takmer nemožné.

Napriek všeobecnému trendu zvyšovania výdavkov takmer všetky demokratické krajiny permanentne trpia vysokou mierou nezamestnanosti. Veľké skupiny ľudí sú vyradení z hry. V podstate ani jedna demokratická krajina nezaviedla adekvátne opatrenia pre svoju starnúcu populáciu.

Všetky demokratické spoločnosti sú zvyčajne sužované nadbytkom byrokracie a zápalom pre reguláciu. Chápadlá Štátu zasahujú do života každého jednotlivca. Existujú predpisy a nariadenia na všetko pod slnkom a ku každému problému sa namiesto hľadania reálneho riešenia pristupuje vytváraním nových smerníc a nariadení.

Demokratické vlády pritom nedostatočne vykonávajú úlohu, ktorú väčšina ľudí považuje za ich najdôležitejšiu – udržovanie práva a poriadku. Kriminalita a vandalizmus sa rozmáhajú.

Polícia a súdy sú nespoľahlivé, nekompetentné a často úplne skorumpované. Kriminalizuje sa neškodné správanie. USA, ako percentuálny podiel z obyvateľstva, väzní najväčšie množstvo ľudí na svete. Mnohí z nich sú uväznení kvôli úplne neškodnému správaniu, jednoducho preto, lebo väčšina považuje ich návyky za nevhodné.

Podľa najrôznejších štúdií dosahuje dôvera občanov v demokraticky zvolených politikov svoje rekordne najnižšie hodnoty. Stretávame sa s hlboko zakorenenou nedôverou voči vládam, politickým vodcom, elitám a medzinárodným organizáciám, ktoré vyvolávajú dojem, že sa stavajú nad zákon.

Mnohí ľudia vnímajú budúcnosť pesimisticky. Majú strach, že ich deti budú na tom horšie ako oni sami. Boja sa invázie imigrantov, boja sa toho, že ich vlastná kultúra je ohrozená a pri myšlienke na dobré časy sa obzerajú späť.